WEBSHOP VYŽADUJE COOKIES, PROSÍM ZAPNITE HO!
Knihy podľa žánrov
EsejeEstetikaFilozofiaHistóriaInéKriminálny román LingvistikaLiterárna vedaNáboženstvoPoéziaPrávoPrírodné vedyPróza / domácaPróza / svetováPublicistikaSpoločenské vedyUmenie
KnihyKnihy podľa žánrovAutoriEdícieKontaktVyhľadávanie

Knihy

Vlastný životopis zla

Vlastný životopis zla

Pavel VilikovskýRok vydania: 200911.00 €5.60 €
Polčlovek a iné prózy

Polčlovek a iné prózy

Gejza VámošRok vydania: 2016Výber Polčlovek a iné prózy prináša prierez knižne i časopisecky vydaných prác slovenského autora medzivojnového obdobia Gejzu Vámoša. Vo svojich poviedkach priniesol do slovenskej literatúry nové témy a postavy, ktoré narúšali predstavu o ideálnosti stvoreného sveta. V románe Atómy Boha (1928) rozvíjal tému spoločenskej a kozmickej revolty. Odkazovanie na antickú filozofiu i monoteistické náboženstvo (judaizmus) súvisí so sporom náboženstva a vedy, v ktorom sa autor – vzdelaním lekár a filozof postavil na pozíciu vedy. Azda najznámejší Vámošov román Odlomená haluz (1934) sa zaoberá židovskou asimiláciou v stredoeurópskom priestore a témou dospievania. Viažu sa naň mimoliterárne súvislosti: okrem súdnej žaloby na autora aj následné diskusie o autonómnosti literatúry a umeleckej slobode (otázka vzťahu medzi realitou a fikciou a právo spisovateľa na vyjadrenie názoru). V románe i v novele Jazdecká legenda (1932) Vámoš využíval karikatúru a realitu groteskne deformoval. Okrem ukážok z týchto knižne publikovaných diel výber obsahuje aj menej známe Vámošove práce z tridsiatych rokov, napríklad úryvky z románu Hrušovianski hriešnici a viaceré časopisecky vydané prózy so sociálnou témou.   Vydaním výberu z diela Gejzu Vámoša chce vydavateľstvo Kalligram upozorniť na výraznú „pozabudnutú“ osobnosť medzivojnovej slovenskej literatúry a apelovať za návrat k tvorivým osobnostiam, ktoré presahovali teritoriálne či dobové obmedzenia…9.00 €5.40 €
Mramor a granit

Mramor a granit

Dušan ŠimkoRok vydania: 2015Obsahom nového románového projektu slovenského exilového autora je zachytiť deformujúci tlak dobových politických a spoločenských okolností na osobnosť umelca; v knihe porovnáva postoje a správanie známych sochárov v období baroka a v ére vrcholiaceho stalinizmu, pričom zdôrazňuje nadčasovú hodnotu mravných princípov a ideálov. Mladá reštaurátorka Barbora žije v Prahe v čase vrcholiaceho stalinizmu. Cestou do práce míňa stavbu pomníka J.V. Stalinovi na Letnej, ktorého autorom je sochár Otakar Švec (1892-1955). Pamiatkový ústav ju poverí výskumom barokových sôch v Kukse pri Dvore Králové. Geniálny sochár Matyáš Bernard Braun (1684-1738) je autorom celej plejády sôch v sídle čudáckeho grófa Františka Antona Šporka (1662-1738). Sochár dostal za úlohu vytesať monumentálne plastiky do pieskovcových skalísk v Novom lese na Šporkovom panstve. Torzá Braunovych plastík, ničené po viac ako dve storočia vetrom, dažďom a nezáujmom ľudí sú pre Barboru príležitosťou presunúť sa z tiesnivej reality diktatúry do snového sureálneho sveta vrcholiaceho baroka.   Recenziu Petra Zajaca o knihe Mramor a granit uverejnenej na stránke http://www.medziknihami.sk/ si môžete prečítať tu.6.00 €3.60 €
Sondy

Sondy Interpretácie kľúčových diel slovenskej literatúry 20. storočia

autorov KolektívRok vydania: 2007V sondách do slovenskej literatúry dvadsiateho storočia čítajú Vladimír Barborík, René Bílik, Ján Gavura, Eva Jenčíková, Dana Kršáková, Jana Kuzmíková, Pavel Matejovič, Marcela Mikulová, Zora Prušková, Zoltán Rédey, Ľubica Somolayová, Milan Šútovec, Ivana Taranenková, Peter Zajac a Adela Žilková texty slovenskej literatúry dvadsiateho storočia od Pavla Országha-Hviezdoslava po Petra Pišťanka. Jednotlivé čítania majú povahu sond, a to v troch významoch tohto slova. Jednak ide o sondy do jednotlivých textov a ich tematického, topologického a tropologického tkaniva. Okrem toho však ide aj o sondy do toho, v čom z doterajšieho výskumu možno pokračovať, na čo možno nadviazať, čo treba zrevidovať a čo treba založiť do literárnovedného archívu ako doklad dnes už neplatného dobového vnímania a nazerania na literatúru. V neposlednom rade ide však aj o sondy v zmysle archeológie literárnej a kultúrnej pamäti dvadsiateho storočia, ktorá pomáha určovať, čo sa v nej vrství, prevrstvuje, presúva, alebo celkom prevracia. Autorom šlo o živý vzťah k čítaným textom, preto volili individuálnu interpretačnú optiku. Spoločným momentom všetkých čítaní je presvedčenie, že literárnovedným cieľom je spoľahlivé, argumentované poznanie, založené na znalosti materiálu, predchádzajúceho výskumu a explicitnom používaní poznávacích nástrojov. V tomto zmysle chce byť toto čítanie textov kľúčových autorov slovenskej literatúry dvadsiateho storočia príspevkom k jej lepšiemu a primeranejšiemu poznaniu.9.62 €5.77 €

Odporúčame

Biely kráľ

Biely kráľ

György DragománRok vydania: 2008Román sa odohráva v Rumunsko v roku černobyľskej katastrofy. Jedenásťročnému chlapcovi pred očami tajná polícia odvlečie otca. Viera v jeho návrat je zo dňa na deň slabšia. Táto udalosť pretrhne niť bezstarostného detstva hlavného hrdinu, ktorý sa dojímavo pokúša nahradiť matke muža, skrývajúc pred ňou vlastné trápenia a šikanovanie v škole. Atmosféra je nabitá cynickou pretvárkou a všadeprítomným strachom zo zrady, trestu či vydierania. Malý Džatá sa však bráni proti toľkej neľudskosti a vo veľkolepom finále bojuje o svojho otca. György Dragomán píše o prehnitosti a absurdite Ceaucescovho režimu z pohľadu malého chlapca štýlom, ktorý vyráža dych. Román bol preložený do väčšiny európskych jazykov, dokonca do hebrejčiny. 9.00 €5.40 €
Snežný človek

Snežný človek

David AlbahariRok vydania: 2001Trojica románov, ktorých spoločným menovateľom je osud emigranta. V jednotlivých príbehoch sa autorovi podarilo evokovať skepsu i nádej, spoločnú pre celé pokolenie utečencov z rozpadajúcej sa Juhoslávie.4.98 €2.99 €
Dejiny pornografie

Dejiny pornografie

Goran TribusonRok vydania: 2008Život v provinčnom mestečku v „zlatých rokoch šesťdesiatych“, keď do titovskej Juhoslávie prenikalo nielen rádio Luxembourg, ale spolu s rockandrollom a filmom aj iné vymoženosti západného sveta, je ústrednou témou románu úspešného chorvátskeho spisovateľa a scenáristu Gorana Tribusona. Náhla smrť kamaráta z mladosti a jeho pohreb je príčinou návratu hlavného hrdinu do rodného mesta a zároveň aj do vlastnej minulosti. V myšlienkach sa do nej vracia aj prostredníctvom Dejín pornografie, ktoré vo voľnom čase zostavil jeho najlepší priateľ Miki Grabar a ktoré sú "históriou, estetikou, traktátom, biografiou, intímnym denníkom, patológiou, fantastikou, obscenitou, bildungsromanom, chrestomatiou, ale predovšetkým spomienkou a súkromnou mytológiou". Tribusonov román je generačnou výpoveďou, humorným rozprávaním o dospievaní a veciach s tým spojených, ktoré nám pripomenie vlastné spomienky na mladosť.   Ohlasy: "Tribuson na stránkach knihy oživuje galériu smoliarov. (...) Po výpočte nešťastníkov (a to sú len hlavnejšie postavy) sa zdá, že román bude koncentrátom ťažkej depresie. Nie je to tak. Dejiny pornografie sú veľmi zábavná kniha." Vlado Pisár, Pravda, 15.3.2008"Dejiny pornografie hovoria aj za nás, namiesto nás, ba možno najmä to, čo sme sa my ešte neodvážili vysloviť. (...) Tribusonove Dejiny pornografie - v určitej rovine ich môžeme vnímať aj ako pornografiu stranutia - možno považovať za pútavý, plynulo čitateľný román bez rozvláčnej filozofie, no so silnými existencialistickými tónmi." Peter Macsovszky, SME, 22.3.2008 Úryvok z knihy:- Pohreb je úplne zlý ako konečné riešenie číchsi životných plánov, ale je celkom dobrý ako začiatok románu. Nuž, ak by sa ti chcelo o všetkom napísať… – povedal Miki Grabar a bezmocne pokrčil plecami potom, ako mi priniesol správu, že do tunajšej márnice doviezli z juhoslovansko-talianskej hranice zapečatenú kovovú rakvu s telom nášho priateľa Čeda Kralja-Delona. Nechcelo sa mi písať o ničom, chcel som byť istý čas sám, zapodievať sa nejakou triviálnou, nezmyselnou činnosťou – napríklad hľadieť do okna alebo na bielu stenu. – Správy o smrti akoby prichádzali vtedy, keď ich človek nepotrebuje, – dodal Miki, ale zrejme si uvedomil, že povedal nevhodnú, prázdnu frázu. Chcel som mu povedať, čo by určite odvetil môj nebohý ujo Emil: nijaký čas nie je vhodný na správu o smrti. Nepovedal som však nič. – Nenapijeme sa? – spýtal sa Miki, váhavo zastal a potom pomaly vykročil von. (...) O pol ôsmej sa vo dverách zjavil premoknutý Miki Grabar; akosi čudne sa usmieval, akoby mu to bolo nepríjemné. Prišiel sa rozlúčiť. Strčil mi do ruky tristostranový fascikel, ktorý dovtedy považoval za neodcudziteľnú sviatosť, potom si na tmavej chodbe zapálil cigaretu a vyhlásil, že nepôjde dnu. Pokojne, akoby šlo o drobnú triviálnosť, odložil som jeho chýrne Dejiny pornografie na skrinku na topánky a sľúbil, že v každom prípade mu napíšem, čo si o rukopise myslím. Iba hodil rukou a povedal, že je to zbytočné. Necháva mi rukopis jednoducho preto, lebo mi niečo musí nechať. Zamyslel som sa. Zarazilo ma, že za takmer štyri desaťročia, čo sa poznáme, sa mi nepodarilo zachovať jedinú maličkosť, ktorá by mi ho pripomínala. Odkašľal si a otriasol popol z cigarety na dlážku a potom namiesto toho, aby sme sa poddali hlúpemu sentimentu rozlúčky, vyšli sme do dažďa a začali štelovať rozdeľovač môjho renaulta. Ustavične hovoril niečo o dýzach a prednostiach karburátora značky Zenith, o nedokonalosti ihlicových ventilov, o pomere oleja a paliva. Zrazu sa obrátil, že zájde domov po kľúče. Vedel som, že je to výhovorka, že ho už neuvidím. Spustil som príklop motora a vrátil sa do svojej izby. Pomaly, neisto, až s akousi bázňou som otvoril Dejiny pornografie a začal čítať text, ktorý je históriou, estetikou, traktátom, biografiou, intímnym denníkom, patológiou, fantastikou, obscenitou, bildungsromanom, chrestomatiou, ale predovšetkým spomienkou a súkromnou mytológiou, ktorou začínam neistý a krajne subjektívny zápis o Mikim Grabarovi a o mne."10.79 €6.47 €
Prípad Brémy

Prípad Brémy

Dragan VelikićRok vydania: 2008Vo svojom šiestom románe rozpráva známy srbský autor Dragan Velikić o klavíroch a starých pohľadniciach, o mestách ako Praha, Viedeň, Odesa, Belehrad, Milwaukee, o absolútnom sluchu Ivana Bazarovova, o srbskej profesorke Olivere Jermolenkovej, alebo o vodičovi električky Emilovi Kohotovi, ktorého meno sa nachádza v telefónnych zoznamoch Bratislavy, Grazu, Nového Sadu, Viedne, Prahy a Terstu. A všetko so všetkým nejako súvisí: osudy postáv sú prepojené, dôležité je len rozoznať tenulinkú hranicu medzi skutočnosťou a fantáziou. Napríklad mesto Brémy, ktoré zohráva v románe dôležitú úlohu a ktoré vyvoláva v hlavnom hrdinovi Ivanovi mýtické obrazy a predstavy, je miestom, kde sa realita mieša s imagináciou. Ivanova okrídlená fantázia, pomocou ktorej rekonštruuje príbeh strateného otca, dodáva románu magický rozmer. Dragan Velikić so suverenitou kombinuje zdanlivo nepodstatné detaily s bizarnými anekdotami a múdrymi pozorovaniami zo života troch generácií jednej stredoeurópskej rodiny. Úryvok z knihy:"Celé týždne po otvorení závetu, v ktorom mu Olivera odkázala byt, sa Ivan v tom priestore odvažoval pobudnúť len za dňa. Detailne skúmal každý kút, otváral skrine, pre− hŕňal sa v šuplíkoch, a keď náhodou vzal z poličky nad pí− sacím stolom knihu so zelenými doskami, v ktorej bola celá kapitola o pápežskom paláci v Avignone, našiel list popí− saný Oliveriným kaligrafickým rukopisom. Bol to zápis spred dvoch rokov – vtedy Ivan ukončil ich dlhoročný vzťah. V nasledujúcich dňoch Ivan našiel Oliverine zápisy ešte v zopár ďalších knihách, ktoré naslepo vybral z police. Každý zápis bol označený dátumom a časom, a vyjadroval Oliverino momentálne rozpoloženie. Dať dohromady všet− ky zápisy znamenalo prehľadať každú knihu v byte. Tu, me− dzi knihami, sa nachádzal denník jeho profesorky, priateľ− ky a milenky, a ten denník, roztrúsený ako odkazy vo fľa− šiach, rekonštruoval obdobie po ich rozchode, ktoré sa skon− čilo Oliverinou smrťou. Za tie dva roky sa videli len raz, v Karadjordjovej ulici, v hoteli Bristol. Pred odchodom na nočnú zmenu Ivan zatelefonoval Olivere a dohodli si stret− nutie. Už o hodinu sedeli vo foyeri a rozprávali sa, a po pol− noci, keď Ivan zamkol vstupné dvere hotela, odišli do jed− nej z izieb na prvom poschodí. V sparnej augustovej noci sa do izby dostávali cez dokorán otvorené okná zvuky áut a nočných električiek. Masívny nábytok sa prízračne črtal v polotme. Každému matnému obrysu Ivan daroval nejakú podobu. V tej chvíli túžil mať svedkov. Ivan chodil, fajčil, rozprával, gestikuloval. Posmelený tmou a Oliveriným mlčaním odovzdal sa nadšeniu, aké v ňom prebúdzal prázd− ny priestor hotelovej izby. A po prvý raz spomenul, že roky sú jediný dôvod, že už nie sú spolu, povedal, že iluminácie nemôžu potrvať naveky, že je unavený od prehľadávania minulosti, že jeho život uplynul v akváriu, kde je každý predmet iba odrazom predmetu z vonkajšieho sveta, a takto aj ona, Olivera Jermolenková, je len stopou po žene, ktorá možno jestvuje v nejakom skutočnom svete; hovoril, že chce žiť inakšie, že prespal celý život a že hádam nie je neskoro, ak teraz, v tridsiatich siedmich rokoch, z imitácie seba samého vstúpi do vlastného originálu."6.97 €4.18 €

Vyhľadávanie

Sledujte nás na Facebooku

TOP 10 knihy